Veronika: V ostatnej dobe je moderné preferovať konzumáciu zeleniny alebo celkovo potravín z rastlinných zdrojov. Tradične sa tento spôsob stravovania nazýva plant based diet, čiže ide o diétu založenú na rastlinnej strave. Táto diéta môže mať viacero foriem, najznámejšou z nich je vegánske stravovanie, pri ktorom sa prijímajú len rastlinné potraviny a úplne sa zo stravy vylúčia všetky živočíšne produkty. Ďalej poznáme napríklad vegetariánov, ktorý môžu byť laktoovovegetariáni, to znamená, že prijímajú okrem ovocia a zeleniny aj mlieko a vajcia. Existuje aj podskupina pescetariánov, čo znamená, že konzumujú ryby, no ostatným druhom mäsa sa vyhýbajú. Flexitariáni nevylúčia zo svojho jedálnička mäso úplne, no snažia sa jeho konzumáciu obmedziť. Pri raw stravovaní ide o prijímanie surovej potravy, ktorá nie je zahriata na viac ako cca 40 stupňov, pretože vtedy nastáva denaturácia bielkovín a niektoré enzýmy sa môžu deaktivovať. Väčšinou sa tu dáva dôraz na organickú stravu rastlinného pôvodu, ktorá je nespracovaná a teda to vylučuje akékoľvek polotovary a podobne.

„Ja keď niekomu poviem, že som vegánka, tak sa ma ľudia zvyknú pýtať: Preboha, čo ty vlastne ješ?“.

Veronika: Čo sa týka intolerancií, je ich naozaj veľa. Ľudia dokážu mať intoleranciu naozaj na všetko. Môže to byť na ktorúkoľvek potravinu. Najčastejšie je to na orechy a arašidy, paradajky, jahody či laktózu (mliečny cukor). Ľudia, ktorých postihuje intolerancia na laktózu konzumujú chemicky upravené mliečne výrobky, tým, že sa laktóza z nich vyjme (napr. mlieko bez laktózy). Alergia môže ale vzniknúť aj na mliečnu bielkovinu a v tom prípade je potrebné mlieko zo stravy vylúčiť úplne. Ja sama mám alergiu na proteíny kravského mlieka, ktoré sa prejavujú napríklad na pokožke a to bol jeden z dôvodov, prečo som sa dala na vegánsku stravu. Alergia môže dokonca vzniknúť aj na príjem ovocného cukru (fruktózy), histamín a podobne. Naozaj existuje veľmi veľa zložiek potravy, na ktoré je možné mať alergiu.

Veronika: Tri najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia rozhodnú pre vegánstvo sú: zdravotné dôvody, etické  a environmentálne dôvody. Vegáni si mnohokrát uvedomujú, že nie je dobré stavať sa na vrchol potravinovej pyramídy a neexistuje privilégium, ani dôvod, aby človek zabíjal zvieratá. Je pochopiteľné, že v minulosti sa konzumovali zvieratá z dôvodu prežitia, no aktuálne vo väčšine civilizovaných krajín nežijeme v nedostatku, problémom býva skôr nadbytok. Na nakŕmenie hovädzieho dobytka, ošípaných a podobne minieme navyše toľko obilnín, ktoré by reálne nakŕmili celý „hladujúci svet“. Je to zbytočné, konať tak len z dôvodu, že niekto potrebuje mať na svojom tanieri mäso, zároveň to má dopad na environment, pretože napríklad kravy produkujú množstvo bioplynov a spracovanie mäsa celkovo je náročné na spotrebu vody. Vegánske stravovanie by v budúcnosti určite mohlo byť nápomocné pri lepšom hospodárení so zdrojmi, ktoré planéta má, pretože populácia rastie a za chvíľu budeme mať so zdrojmi problém. Na vegánske stravovanie dokonca v budúcnosti z časti budeme musieť prejsť, aby sme nakŕmili vysoké množstvo obyvateľov na Zemi.

Veronika: Stretla som sa so štúdiou, v ktorej sa tvrdilo, že ľudský organizmus potrebuje pre svoje optimálne fungovanie 100g mäsa za týždeň. Mäso je však z veľkej časti zaťažené chemikáliami, antibiotikami, hormónmi a škodlivinami, ktoré zaťažujú ľudský organizmus, čo vedie napríklad ku kardiovaskulárnym ochoreniam. 100g mäsa za týždeň by malo byť prijateľnou mierou, ktorú vie človek spracovať a detoxikovať v organizme. Naši predkovia taktiež jedli mäso iba sviatočne, napríklad raz do týždňa. Dnes žijeme v dobe, kedy raňajkujeme šunku, na obed máme rezeň a na večeru párky. Mäso sa stalo synonymom pre „dopriatie si“. Tento obraz nám podsúvajú aj médiá, nie vždy je to však zdravé.

Veronika: Slováci konzumujú veľa nepôvodných surovín (ryža, biela múka...). Predtým sa takéto „jednoduché“ suroviny nekonzumovali, dnes je to rýchle a komfortné. Veľakrát je naša strava odrazom lenivosti. Ľudia nie sú ochotní skúmať, ktoré jedlá sú napríklad „ťažké“ pre organizmus a hľadať ich alternatívy. Ja keď niekomu poviem, že som vegánka, tak sa ma ľudia zvyknú pýtať: „Preboha, čo ty vlastne ješ?“. Ja im s úsmevom odpovedám, že to všetko okrem živočíšnych produktov. Bežný človek si možno nevie predstaviť čo je „to všetko“.  Stačí sa pozrieť do minulosti, aké plodiny sa tu pestovali. Ľudia nevedia čo je pohánka, pšeno, jačmenné krúpy a podobne. Voľakedy to bolo úplne bežné a zdravšie. Ideálne by bolo naše jedálničky zjednodušiť. Keď varím, tak sa snažím aby to bolo rýchle, jednoduché a zdravé.

Veronika: Existuje veľa štúdií, ktoré potvrdzujú, že vegánske stravovanie výrazne znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení až o 24%, znižuje riziko rakoviny, diabetu o 22% a podobne. Samozrejme má toto stravovanie vplyv aj na telesnú hmotnosť a teda na BMI, znižuje zlý cholesterol, a celkovo podiel lipidov (tukov), ktoré máme v tele v prospech tých dobrých. Omnoho lepšie sa stabilizuje hladina glukózy, nevyvíja sa tak často diabetes. Vegánska strava má veľmi veľa benefitov pre zdravie a dokáže nám tak pomôcť pri predchádzaní civilizačným ochoreniam. To je bezpochyby najväčší benefit.

Benefity pre tvoje zdravie má aj pravidelné užívanie šťavnatých gumených vegánskych vitamínových komplexov Vely. Vyskúšaj sebazdokonaľovaciu sadu Twenty, ktorá je vyvinutá na báze pektínu a neobsahuje žiadne látky živočíšneho pôvodu.