Rada pomáhaš iným, snažíš sa im porozumieť a keď majú o sebe pochybnosti, okamžite máš pre nich pripravené povzbudivé slová. Si však takto láskavá a ohľaduplná aj k sebe samej? Keď sa pozrieme do svojho vnútra, často nájdeme najmä negatívne emócie. Nesieme v sebe rôzne strachy, hanbu za chyby v minulosti, sklamanie z vecí, ktoré sme nedokázali a k tomu všetkému aj poriadnu dávku sebakritiky.

Stretávanie sa a komunikácia s ľuďmi nutne vedú k tomu, že si konfrontovaná s celou škálou rôznych pocitov. Ak chceš pracovať na sebazdokonaľovaní seba samej, potrebuješ najskôr prijať fakt, že tieto pocity vychádzajú z tvojho vnútra a odzrkadľujú tvoje vnímanie sveta. Pokiaľ o sebe stále iba pochybuješ, veľmi ťa to oslabuje. Zdravé sebavedomie nebude klíčiť v pôde, ktorá je plná balastu. Tou pôdou je v prenesenom význame tvoja myseľ a duša, ktorej sa potrebuješ pravidelne venovať. A bez zdravého sebavedomia, teda vedomia seba samej, sa nepohneš ani vo vzťahoch k iným ľuďom a vo svojom vlastnom živote.

Prvým krokom je priznanie si vlastných pocitov a odvaha prejaviť ich aj pred inými ľuďmi. Všimni si na sebe, ako pri stretnutí s inými ľuďmi nasadzuješ masku šťastnej a spokojnej ženy, aj keď v tebe možno v tej chvíli zúria emocionálne búrky, chce sa ti plakať alebo potrebuješ oporu iných ľudí. Vhodné prejavenie emócií a prijatie sociálnej opory je pritom prirodzená potreba každého človeka - sme predsa spoločenskí. Ak túto potrebu u seba dlhodobo potláčaš, dochádza k deprivácii a postupne sa oddeľuješ od svojho emocionálneho sveta. Niečo dôležité ti v živote chýba, prejavuje sa to ako nepokoj a labilita, ale v skutočnosti ide práve o nevyjadrené a neprežité emócie. A tie so sebou prinášajú hneď niekoľko problémov.