Predlžovanie priemernej dĺžky života vo vyspelých krajinách so sebou prináša aj nové výzvy v medicíne. Tým, že sa čoraz viac ľudí dožíva vyššieho veku, sa zvyšuje aj dopyt v hľadaní možností, ako si aj v takomto veku udržať mentálne zdravie. Pre starších ľudí sú totiž duševné poruchy dôležitou príčinu chorobnosti a predčasnej úmrtnosti (1). Zvyšujú sa teda požiadavky na výskum toho, ako je možné posilniť a zachovať si kognitívne, teda poznávacie funkcie mozgu (2). No snaha o zachovanie kognitívnych funkcií nie je témou iba pre starších ľudí.

Vplyv stresových situácií na ľudské zdravie

Dnes už vieme, že aj opakované vystavovanie sa stresovým situáciám dokáže narušiť pamäť, pozornosť či kognitívnu flexibilitu. V práci sa to môže premietnuť do zníženej schopnosti sústrediť sa, kontrolovať svoje impulzy, pamätať si či plánovať (3).  Kognitívne funkcie sú len jedným z aspektov zdravia mozgu a zahŕňajú funkcie ako pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, schopnosť riešiť problémy, používať reč  a ďalšie. Ďalšími aspektmi zdravia mozgu sú motorické, emocionálne a hmatové funkcie (4). Všetky tieto funkcie sú značne ovplyvnené zmenami súvisiacimi s vekom, no okrem veku ich môže narušiť aj množstvo iných faktorov, napríklad zranenia (napr. mŕtvica), depresia, užívanie návykových látok či rôzne choroby (napr. Alzheimerova choroba).

Zatiaľ čo niektoré faktory nemožno len tak zmeniť, najmä tie genetické a z časti aj environmentálne, veľkú skupinu faktorov súvisiacich so životným štýlom ovplyvniť určite vieme. Medzi takéto rizikové faktory životného štýlu patrí samozrejme už spomínané užívanie návykových látok ako fajčenie či pitie alkoholu, ale aj nedostatok fyzickej aktivity, nevhodná strava, problémy so spánkom či pretrvávajúci stres (4).

Je normálne s pribúdajúcim vekom byť o niečo zábudlivejší a naozaj nie je potrebné na seba a na svoje telo klásť nereálne požiadavky a vzpierať sa úplne všetkým zmenám súvisiacim so starnutím. Prečo by sme sa ale nepričinili o predchádzanie poklesu kognitívnych funkcií, keď je to možné? Pokles kognitívnych funkcií sa totiž neprejaví len občasným zabúdaním, ale časom môže výrazne ovplyvniť schopnosti vykonávať aj také každodenné úlohy ako je šoférovanie, platenie účtov, užívanie liekov či varenie.

Výživa a jej vplyv na mozgové funkcie

Venovať pozornosť strave je teda jednou z možností ako ovplyvniť zdravie svojho mozgu. Strava by mala zabezpečiť príjem živín, vitamínov a minerálov potrebných pre produkciu enzýmov, hormónov a iných látok pre rast a vývoj mozgu, obnovu myelínu či funkciu nervových membrán. Mala by obsahovať aj prekurzory neurotransmiterov, ktoré sa následne v tele za prítomnosti kofaktorov premieňajú na neurotransmitery,  ktoré sa mozog používa na sprostredkovanie nervovej signalizácie (glutamát, aspartát, acetylcholín, dopamín, serotonín, noradrenalín, GABA).  Ak totiž strava neposkytuje telu dostatok prekurzorov, mozog nemusí byť schopný produkovať neurotransmitery, a to sa prejaví na jeho fungovaní (5).

Zaujímavé je, že v niektorých potravinách je možné nájsť aj priamo jeden z neurotransmiterov  – GABA, gama-amino-maslovú kyselinu. V pozoruhodne vyšších koncentráciách sa nachádza najmä vo fermentovaných potravinách ázijskej kuchyne ako je kimchi, miso a tempeh (2). Okrem toho sa nachádza ešte v niektorých bežných potravinách akými sú čaj, paradajky, naklíčená ryža, brokolica, kel či špenát (6). Skutočnosť, že sa nachádza aj v potrave a pre mozog je veľmi potrebná bola odrazovým mostíkom niektorých farmaceutických firiem pri výrobe výživových doplnkov. V krátkom čase sa GABA stala veľmi populárnou na redukciu stresu, problémy so spánkom, úzkosť či únavu (5).