vitaminy_vely

Vedci našli „liek“ na udržanie mentálneho zdravia, aj stres: Vyskúšate ho tiež?


Predlžovanie priemernej dĺžky života vo vyspelých krajinách so sebou prináša aj nové výzvy v medicíne. Tým, že sa čoraz viac ľudí dožíva vyššieho veku, sa zvyšuje aj dopyt v hľadaní možností, ako si aj v takomto veku udržať mentálne zdravie. Pre starších ľudí sú totiž duševné poruchy dôležitou príčinu chorobnosti a predčasnej úmrtnosti (1). Zvyšujú sa teda požiadavky na výskum toho, ako je možné posilniť a zachovať si kognitívne, teda poznávacie funkcie mozgu (2). No snaha o zachovanie kognitívnych funkcií nie je témou iba pre starších ľudí.

Vplyv stresových situácií na ľudské zdravie

Dnes už vieme, že aj opakované vystavovanie sa stresovým situáciám dokáže narušiť pamäť, pozornosť či kognitívnu flexibilitu. V práci sa to môže premietnuť do zníženej schopnosti sústrediť sa, kontrolovať svoje impulzy, pamätať si či plánovať (3).  Kognitívne funkcie sú len jedným z aspektov zdravia mozgu a zahŕňajú funkcie ako pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, schopnosť riešiť problémy, používať reč  a ďalšie. Ďalšími aspektmi zdravia mozgu sú motorické, emocionálne a hmatové funkcie (4). Všetky tieto funkcie sú značne ovplyvnené zmenami súvisiacimi s vekom, no okrem veku ich môže narušiť aj množstvo iných faktorov, napríklad zranenia (napr. mŕtvica), depresia, užívanie návykových látok či rôzne choroby (napr. Alzheimerova choroba).

Zatiaľ čo niektoré faktory nemožno len tak zmeniť, najmä tie genetické a z časti aj environmentálne, veľkú skupinu faktorov súvisiacich so životným štýlom ovplyvniť určite vieme. Medzi takéto rizikové faktory životného štýlu patrí samozrejme už spomínané užívanie návykových látok ako fajčenie či pitie alkoholu, ale aj nedostatok fyzickej aktivity, nevhodná strava, problémy so spánkom či pretrvávajúci stres (4).

Je normálne s pribúdajúcim vekom byť o niečo zábudlivejší a naozaj nie je potrebné na seba a na svoje telo klásť nereálne požiadavky a vzpierať sa úplne všetkým zmenám súvisiacim so starnutím. Prečo by sme sa ale nepričinili o predchádzanie poklesu kognitívnych funkcií, keď je to možné? Pokles kognitívnych funkcií sa totiž neprejaví len občasným zabúdaním, ale časom môže výrazne ovplyvniť schopnosti vykonávať aj také každodenné úlohy ako je šoférovanie, platenie účtov, užívanie liekov či varenie.

Výživa a jej vplyv na mozgové funkcie

Venovať pozornosť strave je teda jednou z možností ako ovplyvniť zdravie svojho mozgu. Strava by mala zabezpečiť príjem živín, vitamínov a minerálov potrebných pre produkciu enzýmov, hormónov a iných látok pre rast a vývoj mozgu, obnovu myelínu či funkciu nervových membrán. Mala by obsahovať aj prekurzory neurotransmiterov, ktoré sa následne v tele za prítomnosti kofaktorov premieňajú na neurotransmitery,  ktoré sa mozog používa na sprostredkovanie nervovej signalizácie (glutamát, aspartát, acetylcholín, dopamín, serotonín, noradrenalín, GABA).  Ak totiž strava neposkytuje telu dostatok prekurzorov, mozog nemusí byť schopný produkovať neurotransmitery, a to sa prejaví na jeho fungovaní (5).

Zaujímavé je, že v niektorých potravinách je možné nájsť aj priamo jeden z neurotransmiterov  – GABA, gama-amino-maslovú kyselinu. V pozoruhodne vyšších koncentráciách sa nachádza najmä vo fermentovaných potravinách ázijskej kuchyne ako je kimchi, miso a tempeh (2). Okrem toho sa nachádza ešte v niektorých bežných potravinách akými sú čaj, paradajky, naklíčená ryža, brokolica, kel či špenát (6). Skutočnosť, že sa nachádza aj v potrave a pre mozog je veľmi potrebná bola odrazovým mostíkom niektorých farmaceutických firiem pri výrobe výživových doplnkov. V krátkom čase sa GABA stala veľmi populárnou na redukciu stresu, problémy so spánkom, úzkosť či únavu (5).

vitaminy vely


GABA je hlavným inhibičným neurotransmiterom v mozgu, inhibuje niektoré mozgové signály a znižuje aktivitu nervového systému. Naviazaním sa na svoj receptor v mozgu produkuje upokojujúci účinok, ktorý pomáha pri pocitoch úzkosti, strachu a pri strese. No úlohy GABA v mozgu sú aj omnoho viac komplexnejšie. GABAergický systém hrá kľúčovú úlohu pri synchronizácii populácií nervových buniek a ovplyvňuje aj kognitívne funkcie mozgu (7, 8). Navyše, jej hladina v mozgu býva znížená pri niektorých ochoreniach ako je epilepsia, Parkinsonova choroba, ADHD, úzkosť, či depresia (2, 9). Preto ju mnohí pacienti, ktorých postihuje niektoré zo spomínaných ochorení, užívajú v snahe zmierniť sprievodné problémy súvisiace s poklesom GABA v mozgu. Je však zaujímavé, že jej hladina je znížená aj pri akútnom a chronickom strese, poruchách spánku, či nespavosti (6). Práve preto sa stala objektom záujmu aj pre zdravých ľudí, ktorí chcú kognitívne funkcie svojho mozgu ochrániť pri strese či nespavosti a ktorí si ich chcú čo najdlhšie zachovať aj do budúcna.

Kyselina gama-aminomaslová (GABA) ako výživový doplnok

Ešte donedávna sa spochybňovala účinnosť užívania GABA vo forme výživových doplnkov , nakoľko sa myslelo, že GABA nedokáže prejsť hemoencefalitickou bariérou do mozgu. Táto bariéra chráni mozog pred tým, aby do neho ľahko prešli akékoľvek látky kolujúce v krvi – prepúšťa len také, ktoré majú určité chemické vlastnosti alebo majú svoje špecifické prenášače. Na základe starších štúdií sa o GABA verilo, že ak sa aj vstrebe z čriev do krvi či sa podá priamo do žily, tak sa do mozgu sa vďaka tomuto ochrannému systému napokon aj tak nedostane. Novšie štúdie však napokon preukazujú, že ňou zjavne prechádza, nakoľko dosahuje svoje účinky aj po perorálnom podaní, no stále sa ešte presne nevie v akej miere a akým mechanizmom (6). Neskôr sa ďalej zistilo, že GABA môže pôsobiť na mozog aj nepriamo a to ovplyvnením enterického nervového systému (ENS). Autori tak objasňujú, že ak by sa GABA do mozgu napokon cez hemoencefalitickú bariéru naozaj nevedela dostať, svoje účinky môže dosahovať aj nepriamo, čo teda obhajuje účinnosť jej užívania (10).

Aj keď je štúdium účinkov GABA na mozog zložitejší, najmä v súvislosti s tým, že nie je jednoduché zistiť jej skutočné koncentrácie v mozgu, dnes už existujú mnohé štúdie, ktoré preukazujú mnohé z účinkov, pre ktoré sa GABA používa. Niektoré potvrdzujú jej účinok na rýchlejšie zaspávanie a dosiahnutie hlbšieho spánku (11), iné preskúmali jej účinok na stres a únavu (12, 13, 14). Navyše niektoré okrem jej už známych relaxačných účinkov preukázala aj schopnosť posilniť imunitu (15), ktorá je značne ovplyvnená práve stresom. Navyše, niektoré zdroje hovoria aj o tom, že GABA má schopnosti pomáhať pri náročnom fyzickom cvičení a budovať svalovú silu a vytrvalosť (2). Limitáciou mnohých z týchto štúdií však býva relatívne malá vzorka pacientov.

Avšak omnoho novšími poznatkami sú výsledky dvoch dvojito zaslepených, randomizovaných, placebom kontrolovaných klinických štúdií (16, 17) z roku 2020, ktoré priniesli informácie o tom, že GABA dokáže po perorálnom podaní efektívne ovplyvniť aj kognitívne funkcie mozgu. Na štúdie sa použila GABA pod názvom PharmaGABA, ktorá sa získava  pomocou Lactobacillus hilgardii – prospešných baktérií mliečneho kvasenia používaných pri príprave kimchi. Výsledky ukazujú, že počas 12-týždňového obdobia denného podávania GABA mali účastníci výrazne lepšie výsledky v testoch mentálnej ostrosti, ako aj v prieskume indexov hodnotiacich kvalitu života, než účastníci, ktorým bolo podávané placebo. Hodnotenie sa uskutočnilo v 4., 8. a 12. týždni podávania. Výsledky jasne ukazujú zlepšenia v mnohých kognitívnych oblastiach a citeľné zvýšenie kvality života. Štúdie navyše bezpodmienečne potvrdzujú bezpečnosť denného doplnkového príjmu GABA pre zdravých dospelých (16,17).


vitaminy vely

„Liek“ na pokles kognitívnych funkcií a stres

Najmä v dnešnom svete, kde sa omnoho viac ľudí dožíva veku, kedy je potrebné riešiť pokles ich kognitívnych funkcií, ale zároveň aj kde stres, vyčerpanosť či poruchy spánku sú žiaľ už takmer bežnou súčasťou životov mnohých z nás, sa tak GABA ukazuje ako mimoriadne vhodný výživový doplnok. Tieto štúdie sa totiž pridali k poznatkom získaným v priebehu desaťročí a spoločne tak naznačujú naozaj komplexné výhody každodenného podávania GABA ako doplnku výživy – od úľavy pri strese, úzkosti, cez  zlepšenie kognitívnych vlastností mozgu až po riešenie nespavosti. A to všetko tým, že sa telu dodá látka, ktorá mu je vlastná. Objavte neesenciálne aminokyseliny GABA v šťavnatých výživových doplnkoch pre vnútorný pokoj a vyváženosť.

Netreba však zabúdať na to, že o zdravie mozgu sa treba starať aj celkovou úpravou životosprávy a životného štýlu. Duševné zdravie je silno späté s fyzickým zdravím a preto sa treba starať o nich s rovnakou dôležitosťou. Veď to poznáte – v zdravom tele, zdravý duch. Viac o duševnom zdraví a starostlivosti o neho sa dočítate TU.

Zdroje:

  1. Sathyanarayana Rao TS, Shaji KS. Demographic aging: Implications fro mental health. Indian J Psychiatry. 2007;49(2): 78–80. doi: 10.4103/0019-5545.33251
  2. https://www.naturalproductsinsider.com/ingredients/protecting-most-precious-asset-gaba-proved-fortify-cognitive-health-human-trials
  3. Girotti M, et al.  Prefrontal cortex executive processes affected by stress in health and disease. Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry. 2018;85:161-179.
  4. https://www.nia.nih.gov/health/cognitive-health-and-older-adults
  5. https://www.rainbowrehab.com/food-for-thoughts-nutritions-role-in-proper-brain-development-and-cognitive-function/
  6. Hepsomali P, et al. Effects of Oral Gamma-Aminobutyric Acid (GABA) Administration on Stress and Sleep in Humans: A Systematic review. Front Neurosci. 2020 https://doi.org/10.3389/fnins.2020.00923
  7. Wilcke TS, et al. GABA-from Inhibiton to Cognition: Emerging Concepts. The Neuroscientist. 2017;24(5):501-515. DOI 10.1177/1073858417734530.
  8. Mohler H. Role of GABAA receptors in cognition. Biochem Soc Trans. 2009;37(6):1328-33.
  9. Möhler H. The GABA system in anxiety and depression and its therapeutic potentialNeuropharmacology. 2012;62(1):42-53.
  10. Boonstra E, et al. Neurotransmitters as food supplements: the effects of GABA on brain and behavior. Front. Psychol., 2015
  11. Byun J, et al. Safety and efficacy of gamma-aminobutyric acid from fermented rice germ in patients with insomnia symptoms: A randomized double-blind trial. J Clin Neurol 2018;14(3):291-295.
  12. Kanehira T, et al. Relieving occupational fatigue by consumption of a beverage containing gamma-amino butyric acid. Journal of Nutritional Science and Vitaminology. 2011;57(1):9-15.
  13. Nakamura H, et al. Psychological stress-reducing effect of chocolate enriched with gamma-aminobutyric acid (GABA) in humans: Assessment of tress using heart rate variability and salivary chromogranin A. International Journal of Food Sciences and Nutrition. 2009;60(5):106-113.
  14. Yoto A, et al. Oral intake of gamma-aminobutyric acid affects mood and activities of central nervous system during stressed condition induced by mental tasks. Amino Acids. 2012;43:1331-1337.
  15. Abdou AM, et al. Relaxation and immunity enhancement effects of gamma-aminobutyric acid (GABA) administration in humans. Biofactors. 2006;26(3):201-8.
  16. Yamatsu A, et al. Intake of 200 mg/day of γ-Aminobutyric acid (GABA) improves a wide range of cognitive functions.  Jpn Pharmacol Ther. 2020;48(3):461-74.
  17. Yamatsu A,  et al.   Improvement of memory and spatial cognitive function by continuous ingestion of 100 mg/day of γ-Aminobutyric acid (GABA). Jpn Pharmacol Ther. 2020;48(3):475-86.

 



popup